Aké sú hlavné príznaky?
Prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Chorý si nevie spomenúť na to, čo sa stalo pred 5 minútami, ale živo si pamätá na veci spred niekoľkých rokov. Neskôr dôjde k nenávratnému poškodeniu aj tzv. dlhodobej pamäti. Postupne a spravidla pomaly stráca svoje intelektové, rozumové schopnosti. Nevie, ktorý je deň a rok, stráca orientáciu, nie je schopný myslieť a uvažovať a tragédia vrcholí, keď nepozná ani svojich najbližších. V rozvinutom štádiu ochorenia si chorý svoj intelektový deficit neuvedomuje, je nesebakritický. “Zabúda, že niečo zabudol.”

Ako dlho trvá Alzheimerova choroba?
Postup ochorenia je rôzny. V niektorých prípadoch mierny a môže sa i dočasne akoby zastaviť. Utrpenie nielen postihnutého, ale aj jeho okolia môže prebiehať 4 až 12 rokov.

Sú známe príčiny Alzheimerovej choroby?
Príčiny nie sú známe, ale je niekoľko rizikových faktorov. Uvažuje sa o abnormálnych génoch, faktoroch životného prostredia a o zvláštnej skupine vírusov. Jedným z rizikových faktorov je aj vek. Vo vekovej skupine od 40 do 65 rokov pripadá jeden človek postihnutý Alzheimerovou chorobou na 1000 obyvateľov, v skupine od 65 do 70 rokov jeden na 50 obyvateľov, od 70 do 80 jeden na 20 obyvateľov a vo vekovej skupine nad 80 rokov je postihnutý jeden z piatich.

Koľko ľudí trpí Alzheimerovou chorobou?
Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich obyvateľov je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia. Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40 – 50 tisíc a o tento počet sa stará približne 100 tisíc rodinných príslušníkov, príbuzných a blízkych, ktorí tiež potrebujú nielen odbornú pomoc a podporu, ale aj porozumenie a povzbudenie okolia. Aspoň miernou formou tejto choroby trpí približne 15% obyvateľstva starších ako 65 rokov.

Poznáme liek proti tejto chorobe?
V súčasnosti ľudstvo nepozná liek, ani žiadne účinné preventívne opatrenia, ktoré by zabraňovali vzniku tohto ochorenia. I keď vlastný chorobný proces zatiaľ nevieme liečiť, vieme definovať klinické príznaky ochorenia, popísať jeho nástup, prejavy a prognózu. Poznáme pomerne presné metódy hodnotenia stupňa zhoršenia funkcií kognitívnych-poznávacích: pamäti, intelektu, motivácie a pod., funkčných: sebaobslužné činnosti a nekognitívnych: depresia, úzkosť, nespavosť, halucinácie a bludy. Dôležitá je včasná a presná diagnóza, na ktorú nadväzuje účinná a bezpečná liečba, ktorá zásadným spôsobom zmierňuje a stabilizuje príznaky ochorenia, nie však jeho príčinu.

Aký je výhľad do budúcnosti?
Niekoľkoročný výskum Alzheimerovej choroby priniesol svoje plody. Napr. členovia vedeckého tímu Neuroimunologického ústavu SAV skúmajú hlavnú stavebnú zložku smrtonosných špirálových (Alzheimerových) vlákien, ktoré spôsobujú pomalé, ale nenávratné odumieranie nervových buniek mozgu a ich vzájomného prepojenia. Tieto vlákna zničia celú informačnú a pamäťovú zložku mozgu. Dvere k hlbšiemu poznaniu tejto choroby sa stále viac otvárajú a s nimi aj prinesená nádej pre milióny postihnutých na svete.
Významným pokrokom je existencia informačných a podporných aktivít, ktoré pomáhajú rodinným príslušníkom chorých alebo ošetrujúcim osobám.

A pointa,prečo píšem o tejto chorobe?

Včera, t.j. prvého júna, som nahodou pozerala STV 2, bol tam film o vedeckom výskume o tejto chorobe- po ôsmej hodine večer. Nájdite na internete…
Vedci a lekári z výskumu a praxe tam rozprávali o tom, že to čo sa doteraz považuje za znak Alzheimerovej choroby- plaky v mozgu- že zodpovedajú za vznik tejto choroby len v 10.-tich percentách. Výskumníci sledovali veľa osôb v staršom veku a po ich smrti robili rozbor mozgu. Zároveň demonštrovali chovanie myši s a bez Alzheimera a názorne ukázali ako vyzerá chovanie človeka, ktorý ma predpoklady onemocnieť na túto chorobu.

A hoci sledované osoby za života nejavili známky tejto choroby- demencie, po rozbore mozgu sa plaky nachádzali v ich mozgoch. Ale iba v 10 percentách potvrdili Alzheimerovú chorobu. Takže, ak táto teoria platí, má šancu sa vyliečiť len desať percent pacientov.
Výskumníci ale našli u ľudí s touto chorobou pri pozorovaní postihnutých mozgov týchto pacientov pod mikroskopom iné znaky, ktoré svedčili o zápalovom procese v mozgu. Je otázka o aký zápalový proces ide.

Podľa ich teorie- vyjadrovali sa vedci a praktickí lekári- že zodpovedný za vznik Alzheimerovej choroby je zápalový proces.

Případ z klinické praxe:

Časný telefonát z Petrohradu. Žena, 36 let, matka dvou malých dětí, smířená s osudem, prosí o konzultaci. Drží v rukou doporučení na operaci – odnětí obou prsou, s diagnózou rakovina. Z anamnézy této ženy se dozvídám, že před rokem si objevila tužší místo v pravém prsu o rozměru 1,8 x 2 cm. Když byla provedena punkce tohoto útvaru, cytologie prokázala, že je vše v normě. Během tří měsíců od punkce se bulka zvětšila na rozměr 2 x 3,5 cm. Druhá punkce zhoubné buňky také neobjevila. Brzy po druhé punkci se bulka objevila i v levém prsu.

Přesto jí byla navrhnuta operace – odnětí pravého prsu. Žena operaci odmítla a začala se samoléčbou. Léčila se jílem podle metody Kudrjaševové, prováděla očisty podle Semenové. Růst bulek se zastavil, ale objevily se bolesti v pravém hrudníku. Za půl roku se obě bulky zase zvětšily a zanítily. Pacientka byla pochopitelně na rozpacích a obrátila se znovu na onkology. Následná punkce pravé hrudní žlázy ukázala atypické buňky – rakovinu.

Byla navržena operace obou prsou. Tehdy pacientku osvítila intuice a ona se zeptala, proč nesledují i pohlavní orgány, vždyť je přece známa souvislost mezi prsními žlázami a ženskými pohlavními orgány. Odpověď onkologů – co nejdříve na operaci. Pacientka si nechala udělat ultrazvuk ženských orgánů, kde nebyla objevena žádná patologie. Strach před operací ji přivedl ke mně. Provedla jsem vyšetření VTR a objevila jsem – koho byste mysleli? Opouzdřené kolonie svalovců. Ti potrápili pacientku a zmátli onkology.

V obou mléčných žlázách larvičky svalovců vybudovaly pouzdra z vlastních tkání pacientky o rozměrech 0,2 – 0,6 mm. Obvykle v průběhu jednoho roku až dvou po nakažení hlísty kapsulka tuhne a infiltruje se vápenatými solemi. Larvičky uvnitř těchto domečků mohou žít a rozvíjet se třeba i 40-50 let. Tak proč se onemocnění zhoršilo po punkci? Tady jsou možné varianty. První, do očí bijící: larvičky se dostaly ven z poškozeného obalu a zaplavily celou hruď. Druhá varianta předpokládá vzájemnou propojenost larviček a dospělců svalovce v prsních žlázách s polozralými larvami svalovce ve střevě prostřednictvím chemicko – hormonálního signálu, stimulujícího plození dalších tisíců larev, které se opět rozesely po lymfatických cestách hrudi. I když přesný mechanizmus není znám, výsledek je zřejmý: takzvané „metastázy“. Organismus se může bránit čas od času leukocytárním, eosinofilním útokem. Tehdy kolem pouzder vzniká granulomatózní tkáň, bolestivý nebo nebolestivý zánět.

„Nádor“ se zvětšuje v celém objemu. Závěr diagnózy VTR: Fibrózní mastopatie, benigní proces se známkami chronického i akutního zánětu, s přítomností larev trichinell a plísně Mucor mucedo. Pacientce doporučeno léčení, které bude podrobně popsáno v další knize.

Další případ z praxe – ještě jeden člověk zachráněný od operace, s diagnózou rakovina.

Muž 35 let, přišel spolu se ženou, oba vyděšení. Žena se každou minutu znova ptala: „Že to není rakovina, že to není rakovina?“ Ještě nedávno se pacient cítil relativně zdravým člověkem. Před dvěma nedělemi si při pádu natloukl levou část hrudníku. Za dva týdny ucítil bolest na spodní části levé hrudi. Když se prohmatal, našel tam bolestivou hrudku velikosti 2 – 3 cm v průměru. Prosvítala namodralým odstínem přes kůži. Chirurg doporučil operovat s následným histologickým rozborem. Když jsem ho prohlédla, viděla jsem namodralou bulku, vystupující pod kůží, velikosti 2 – 3 cm, a o kousek výše další, asi dvoucentimetrovou hrudku, o něco méně bolestivou na omak. Metoda VTR ukázala, že v té oblasti se nacházejí larvy trichinell. Vytestovala jsem, že se nejedná o onkologické onemocnění. Nádorový proces byl benigní. Bylo provedeno biorezonanční léčení frekvencemi na larvy trichinell a byl podán homeopatický preparát arnika. Během dvou sezení odešla bolest v nádorku, během deseti sezení se nádor úplně rozpadl. Zdá se, že v důsledku traumatu došlo k poškození a rozrušení obalů kolonií trichinell s následným toxickým zatížením tkání. To vyvolalo obrannou reakci organismu, daleko větší, než by odpovídalo samotnému hematomu, který modře prosvítal pod kůží. Druhý, menší nádorek se stále zmenšoval, až se v průběhu měsíce ztratil docela.

Další případ z praxe:

Opět naléhavý telefonát. Ženě, 57 let, doporučili odnětí levého prsu. Vyšlo najevo, že má bulku v mléčné žláze velikosti 3 x 6 cm, bolestivou a tuhou. Výsledek biopsie – atypické buňky. A znovu strašná diagnóza – rakovina. Na VTR diagnostice bylo zjištěno, že je zvýšené napětí v imunitním a endokrinním systému, ne však snížení jejich funkcí. V mléčných žlázách byly nalezeny:

Trichinelly, Enterobius, Yersinia enterocolitica. Dále VTR prokázal fibroadenom levé hrudní žlázy s lokalizací larev trichinell, chronickou kolitidu, diverkulitidu, chronickou cholecystitidu, bakterie Ureaplazma a Chlamydie, cystu na vaječnících. Dále plísně: Cryptoccoccus neoformans, Mucor racemosus. Z virů hepatitida C, herpes simplex typ 1, adenoviry, prodělaná mononukleóza a žloutenka.

Závěr: nezhoubný nádor parazitární etiologie, cysta na vaječnících plísňové etiologie. Endokrinopatie. Bylo doporučeno komplexní léčení. Už za dva týdny se objevily výsledky: na polovinu se zmenšil nádorek v prsou a cysta na vaječnících. Levý prs už není bolestivý na pohmat. Ale to hlavní je v něčem jiném: s ženy jsme sňali strašný glejt: onkologický pacient.

Klinická praxe:

Nedávno si lékařka našeho Institutu všimla zajímavé věci: léčil se u ní pacient s množstvím bulek o rozměrech 3 – 5 cm, které se nacházely podkožně po celém těle. Od chirurgů dostal diagnózu lipom. V našem Institutu jsme mu doporučili rezonanční léčbu podle Schumanna (profesor Schumann z Mnichova stanovil frekvence, které produkuje Země od svého povrchu až po spodní hranici ionosféry, takzvaný biologický normál – 7,8 Hz.)

Po několika sezeních se přiznal lékařce, že z něj začali vycházet hlísti. „Lipomy“ se zmenšovaly a larvy trichinell a dospělci putovali zpět touže cestou, kterou přišli: z podkožní a svalové tkáně do střevního traktu. Je to potvrzení mých výzkumů a stává se to často mnohým lékařům, kteří pracují v našem Institutu.

Za prvé: cysty a nádorky často obsahují hlísty.

Za druhé: když se hlístům změní životní podmínky (hladovka, rezonanční léčba) – odcházejí opačnou cestou, než přišli.

Zvláště opatrní musíme být u varikózních rozšíření, vaskulitid, nádorků v životně důležitých orgánech: srdce, mozek, plíce, játra. Trichinelly se nedají určit běžnými laboratorními způsoby, protože jsou živorodé, a ve stolici se nenajdou žádná vajíčka. Doufám, že vědci povedou seriózní výzkum na toto téma.

Uvedu další případ z praxe:

Obrátila se na mne žena, 62 let, se slovy: „Všechno mne bolí, už nemám sil, asi umírám!“

Její symptomy se podobaly akutní trichinellóze s napadením CNS. Měla bolesti hlavy a křeče, bolesti u srdce, bolesti v oblasti jater, bolesti v oblasti slinivky, glaukom a vyrážky.

Chirurgové jí už stihli vyoperovat žlučník a slepé střevo, a kvůli meningoencefalitidě brala trankvilizátory – uklidňující a otupující léky. Na poliklinice jí řekli, že je to klimakterický syndrom s mastopatií. Na ultrazvuku se objevily kalcifikáty v levé mléčné žláze a cysta na pravé ledvině. Chirurgové navrhují odstranění levého prsu s následnou histologií.

Diagnóza na VTR ukázala naprosté vyčerpání endokrinního systému třetího stupně. DNK neporušena, jen minimálně, psychická rozlada čtvrtého stupně. Nízký stupeň imunity, ne však úplné vyčerpání imunitního systému. Původci onemocnění: trichinelly, roupi, salmonelly a břišní paratyfus. Lokalizace trichinell: myokard, svaly očí, stěny dělohy, levá hrudní žláza. Tři druhy plísní: Candida albicans, Candida glabrata, Geotrichum candidum.

Plísně napadly oko, pravou ledvinu, levý vaječník, s tvorbou cyst a tužších míst. V plicích měla Clamydii psittaci a toxoplasmózu. Ta byla také v CNS a v játrech. Hlava: akutní meningitida, chronická encefalitida. Chronická hepatitida, akutní pyelonefritida. Srdce – myokardionekróza-prodělala infarkt. Myom na děloze, cystická mastopatie, chlamydióza. Dvě cysty na pravé ledvině velikosti 8 a 10 mm, plísňového původu. Těžší katarakta plus glaukom plísňového původu. Nedostatek mikroelementů: síra, vizmut.

Závěr: akutní trichinellóza, kandidóza, chlamydióza a toxoplazmóza.

Bylo provedeno komplexní protiparazitární, protiplísňové a protichlamydiové léčení.

Komplex sestával z antihelmintik, homeopatie, biorezonanční terapie (zapper) a dalších procedur na očištění organismu. Během měsíce se stav pacientky znatelně zlepšil. Nestěžovala si už na nic. Rozpadla se jizva na srdci, zmizela tužší místa v levé mléčné žláze, cysty v pravé ledvině se současně zmenšily na 5 a 3 mm. Zajímavé bylo zlepšení pocitů pacientky v oblasti srdce, které souviselo s odchodem trichinell ze srdečního svalu. Zmizely křeče a stahy srdečního svalu, palpitace, arytmie, pocity chvění a vnitřní vibrace spojené se stavy úzkosti a strachu ze smrti. Vitřní chvění s pocitem, že smrt je blízko, je typická arytmie spojená s přítomností parazita v srdci. Spolu se všemi těmito zlepšeními se lepšila i pacientčina psychika.

Zdálo by se, že taková řádka příměrů by mohla být únavná. Ale ilustrují dokonalou přizpůsobivost a „všežravost“ hlístů. Není takové místo v organismu, které by nemohli osídlit, v závislosti na stupni odolnosti imunitního systému hostitele. Může se nakonec ukázat, že jsou VINÍKY PRAKTICKY VŠECH DRUHU ONEMOCNĚNÍ! Samozřejmě ruku v ruce s bakteriemi, viry a plísněmi.

Klinická praxe:

Na příjem přišel pacient, prakticky obsypaný kulatými vřídky, velikosti od dětské kuličky po vlašský ořech. Lokalizovány na rukou, nohou, i trupu. V oblasti břicha byly zanícené a bolely. Na první pohled to byl vyčerpaný, unavený, zničený holohlavý muž kolem čtyřicítky.

Ukázalo se, že mu je teprve 31 let. Tady je jeho historie: Do 29 let to byl naprosto zdravý člověk. Jednou náhodou poškodil mateřské znaménko v oblasti klíční kosti. Zdesinfikoval místo jódem, ale znaménko čas od času krvácelo.Proto zašel na chirurgii. Ti znaménko vyřízli spolu s částí okolní tkáně a provedli histologii. Ta ukázala melanocyty a změněné buňky.

Byla vyřčena diagnóza – rakovina. Dostal drahý preparát INTRON-A, imunostimulátor,ve zbytečně velkém množství. Díky tomuto preparátu se úplně rozsypal jeho imunitní systém a začaly se objevovat další a další infekce. Výsledky hormonální léčby na sebe nenechaly dlouho čekat. Asi za tři měsíce od operace se v místě původního znaménka objevil nádorek.

Což chirurgové předem očekávali. Vyjmuli ho. Jaké však bylo rozčarování – zhoubné buňky nebyly zjištěny. Ale zato potom, jaký to „úspěch“! Během měsíce, na různých místech těla, se objevilo 8 bulek. Vyřezali všech osm. A ve dvou se objevily změněné buňky. Pokračovalo se v injekcích INTRONU-A. U pacienta se objevily bolesti hlavy. Byl podroben ozařování, po kterém mu odešla část vlasů. Po ozařování byl v tak zuboženém stavu, že přežíval jen na kapačkách velmi silných antibiotik. Po kapačkách se trochu zlepšil: Zmizely otoky, povrchové záněty. Ale stále se na těle objevovaly nové a nové nádorky. Zničený mladík utekl od velkých onkologů a běžel k velkým léčitelům. Ti ho „nadopovali“ energií a jemu se na čas ulevilo. Ale onkologové nespali a navrhovali pokračovat v boji interleukinem. Výsledkem bylo, že se objevil nádor na šíji. Nakonec došla řada i na chemoterapeuty. Byly provedeny dvě kůry chemoterapie. Otok na šíji splaskl, a spolu s ním odešly i poslední zbytky vlasů. Stav pacienta se prudce zhoršil, nastoupila trvalá slabost. Znovu se objevil nádorek pod klíční kostí, po pár dnech na břiše, na zádech, a pak už každý týden se objevovaly nové a nové nádorky. Zmučený mladík opět běžel k onkologům, kteří stáli v pohotovosti se skalpely, chemoterapií a ozařováním. Mladík opět čerpal energii od léčitelů, ale uzlíky pod kůží se nepřestaly objevovat.

Drazí čtenáři – jsem si jista, že už jste stanovili tomuto ubohému mladíkovi diagnózu:

GENERALIZOVANÁ TRICHINELLÓZA. Když jsme se probírali anamnézou, vyšlo najevo, že když mu byly tři roky, vyřízli mu furunkl na šíji. Dá se předpokládat, že už tehdy poškodili chirurgové kapsuli trichinell, ale protože imunitní systém dítěte byl silný, zbytek larviček klidně spal a čekal na oslabení organismu. Za 26 let se dočkaly, a s nimi další mikroorganismy.

Výsledek diagnózy VTR: porušení chromozomů, radioaktivní zátěž třetího stupně,drastické snížení činnosti imunitního systému, neobyčejně silné narušení endokrinního systému, nefritida, pyelonefritida, hepatitida, cirrhóza, myokardionekróza, jizva na srdci (prodělaný infarkt), z mikroorganismů: toxoplasmóza, ureaplazma, střevní lamblie, chlamydie.

Viry: adenovirus, virus asijské chřipky typu A, coxackie B4, CMV. 12 druhů plísní, z toho čtyři penicilínové. Hlísti: trichinelly.

Co se dále dělo s naším zničeným pacientem? Je na rozpacích, komu věřit. Poté, co byl vyšetřován těmi nejlepšími specialisty – onkology a chirurgy na našich nejvyhlášenějších klinikách a pracovali na něm naši nejlepší psychotronici, v obavě o svůj život si nedovede představit, že by věc byla tak prostá a stačilo by provést jen protiparazitární a protiplísňové léčení. Chirurgové už odmítají stále dokola řezat nádorky, které jsou po celém těle,a navrhují další chemoterapii a ozařování … .

To není jediný případ, který se stal poté, co bylo poškozeno mateřské znaménko.

Klinická praxe:

Obrátil se na mne pacient, 47 let. Jeho mateřské znaménko na šíji po opalování pod jižním sluncem opuchlo a zvětšilo se. Další léto se už opaloval doma, a znaménko se opět zvětšilo a vystoupilo jakoby nad povrch kůže. Náhodně je poškodil a ono začalo krvácet. Pacient místo zajódoval, ale při oblékání o něj znovu zavadil a vyprovokoval nové krvácení. Zašel na chirurgii, kde mu znaménko vyřízli spolu se zdravou tkání. Závěr histologie zněl: melanom smíšeného původu. Za rok od operace se zvětšila lymfatická uzlina v pravém podpaždí. Onkologové vyňali zvětšenou lymfatickou žlázu a následovala chemoterapie. Za 4 měsíce se zvětšily dvě lymfatické uzlinky v pravém podpaždí a objevily se další pod lopatkou a pod klíční kostí. Chirurgové vše vyřezali. Celkem odstranili 8 lymfatických uzlin. Jenom v jedné z osmi našli buňky s hnědým pigmentem v cytoplazmě. Diagnóza zněla: metastáze melanomu.

Provedli dvakrát ozařování a tři série chemoterapie. V následujícím období se u pacienta objevovaly další a další bulky velikosti vlašského ořechu v podpaždí, v mezižeberní oblasti, a na pažích.

Diagnóza VTR: radioaktivní zátěž třetího stupně, silně oslaben imunitní systém, narušení DNK 1. stupně. Žádný onkologický proces. Našlo se 6 druhů plísní, především Aspergillus niger a Aspergillus fumigatus, jako důsledek oslabení imunitního systému. Plísně napadly retikuloendoteliální systém, lymfatický systém a podkoží. Našlo se sedm druhů hlístů.

Pod pažemi, na pažích a v mezižeberní oblasti jsme lokalizovali larvy trichinell.

Pacient dostal celkovou terapii podle voroněžských léčitelů

Strumou označujeme každé zväčšenie štítnej žľazy, môže byť spojené so zvýšenou ako aj zníženou činnosťou štítnej žľazy. Rozlišuje sa struma difúzna (viac-menej rovnomerne zväčšená) a uzlová (v laloku žľazy je hmatný uzol alebo viacero uzlov. Častejšie sa vyskytuje u žien.

Príznaky:

• Malé strumy väčšinou nespôsobujú ťažkosti
• Veľké strumy tlačia na okolité štruktúry, na priedušnicu, pažerák, na cievy a nervy. Chorí sa sťažujú na kašeľ, dýchavicu, búšenie srdca alebo poruchy prehĺtania
• Nedostatok jódu v potrave
• Nadbytok strumigénov v potrave, ktoré znižujú tvorbu hormónov štítnej žľazy
• Hormonálne faktory – zvýšená spotreba hormónov štítnej žľazy v puberte, počas tehotenstva a laktácie
• Dedičné faktory – výskyt strumy u príbuzných
• Lekár nahmatá na prednej strane krku zväčšený, nebolestivý útvar
• stanovenie hormónov štítnej žľazy
• Ultrasonografia
• Rtg vyšetrenie ukáže tlak strumy na okolité štruktúry
• Scintigrafia (gamagrafia) po podaní rádiojódu alebo rádioaktívneho technécia sa zistí distribúcia funkcie v jednotlivých častiach štítnej žľazy
• Vychytávanie rádiojódu v štítnej žľaze
• Biopsia
• Podávanie hormónov štítnej žľazy (tyreoidálnych hormónov) alebo prípravkov znižujúcich produkciu hormónov štírnej žľazy
• Chirurgická liečba

Príčiny vzniku:

Diagnostika:

Liečba:

CHOROBY ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

ŠTÍTNA ŽĽAZA

(glandula thyreoidea) je párová endokrinná žľaza uložená po bokoch chrupky hrtana. Jej dva laloky spája úzky mostík žľazového tkaniva. Je tvorená žľazovými bunkami usporiadanými do uzavretých vačkov – folikulov. Bunky sú od seba oddelené koloidnou hmotou, v ktorej sa nachádzajú hormóny trijódtyronín a tyroxín, ktoré tvorí štítna žľaza. Činnosť štítnej žľazy riadi tyreotropný hormón (TTH), ktorý sa tvorí v prednom laloku hypofýzy.

Jednoduchá struma je zväčšenie štítnej žľazy. Vznik strumy ovplyvňujú viaceré faktory, najdôležitejšie z nich sú nedostatok jódu v potrave, vrodené a dedičné faktory a nadbytok strumigénov, látok zväčšujúcich štítnu žľazu, v potrave. Struma z nedostatku jódu môže prechodne vzniknúť v období puberty alebo v tehotenstve.
Štítna žľaza sa postupne zväčšuje, sprievodnými príznakmi sú únava, chudokrvnosť, opuchy viečok a rúk, chrapot, dýchacie ťažkosti, zmeny hlasu a bledá, studená a suchá koža.

Struma sa lieči

Podávaním hormónov štítnej žľazy a jódových preparátov. Pri včasnej liečbe sa štítna žľaza zmenší na svoju normálnu veľkosť. Ak je hrvoľ priveľký, chirurgicky sa odstráni zväčšená časť štítnej žľazy. Ak sa táto porucha nelieči, môže dôjsť k tvorbe uzlov vo zväčšenej štítnej žľaze.

Zápaly štítnej žľazy – tyroiditídy

Akútne zápaly majú najčastejšie vírusový pôvod. Ochorenie sa začína náhle, prejavuje sa bolesťou v oblasti štítnej žľazy, zvýšenou teplotou, zvýšenou sedimentáciou a leukocytózou. Lieči sa antibiotikami.
Autoagresívna lymfocytová tyroiditída = Hashimotova struma je chronický zápal štítnej žľazy. Toto ochorenie je spôsobené protilátkami, ktoré vytvára organizmus proti štítnej žľaze. Štítna žľaza sa zväčšuje, nachádza sa v nej zvýšený počet lymfocytov. Komplikáciou je hypofunkcia štítnej žľazy.

Zápaly štítnej žľazy sa diagnostikujú punkciou štítnej žľazy a cytologickým rozborom získanej vzorky.

Znížená funkcia štítnej žľazy – hypotyreóza

Primárna hypotyreóza je zapríčinená primárnym poškodením štítnej žľazy, najčastejšie aoutoagresívnym zápalom štítnej žľazy.
Sekundárnu hypotyreózu zapríčiňuje hypofunkcia diencefalopituitárneho systému, znížená tvorba tyreostimulačného hormónu.
Hypotyreózy vznikajú ako dôsledok strumektómie (pooperačná hypotyreóza) alebo liečby rádioaktívnym jódom. Ochorenie má pomalý vývoj s nešpecifickými príznakmi, úplne rozvinutá hypotyreóza má typický klinický obraz, prejavuje sa zníženou pracovnou aktivitou, ospalosťou, pomalou chôdzou, zimomrivosťou, zápchou, pomalým rastom vlasov a nechtov, hlas je chraľavý, koža suchá, u žien porucha menštruačného cyklu. Ochorenie sa lieči substitučnou liečbou – podávaním hormónu tyroxínu.

Zvýšená funkcia štítnej žľazy – hypertyreóza

Pri hypertyreóze dochádza k zvýšenej produkcii hormónov štítnej žľazy tyroxínu a trijódtyronínu. Poznáme tri druhy tohto ochorenia:
1. Difúzna toxická struma s exoftalmom – Gravesova-Basedowova choroba: je to autoagresívne ochorenie, príčinou je tvorba protilátok, ktoré podnecujú štítnu žľazu k zvýšenej tvorbe hormónov. Za očnými guľami hrubne tkanivo, tie sa postupne vysúvajú z očnice a vzniká exoftalmus. Chorý nemôže zavrieť oči, rohovka vysychá a dochádza k jej zvredovateniu – lagoftalmus.
2. Nodózna toxická struma: pri tomto type je štítna žľaza vyplnená uzlami, ktoré sa po dlhom čase neporušenej funkcie stávajú hyperfunkčnými. Príčiny nie sú známe.
3. Exogénna (lieková) hypertyreóza: je ochorenie spôsobené nesprávnou liečbou, keď je pacient predávkovaný hormónmi štítnej žľazy.

Príznaky hypertyreózy

Sú nespavosť, nekľud, nervozita, zmeny nálad, búšenie srdca, hnačka, vypadávanie vlasov, lámanie nechtov, nadmerná chuť do jedla bez priberania. Výrazné bývajú poruchy krvného obehu, pulz je rýchly, vyskytujú sa poruchy srdcového rytmu. Veľké rozdiely sú medzi systolickým a diastolickým krvným tlakom. Koža je vlhká a teplá, častá je svalová adynamia, najvýraznejšia na stehennom svalstve.

Pri tomto ochorení je dôležitá režimová liečba

Chorý potrebuje pokoj, obmedzenie fyzickej a duševnej námahy; škodlivé je opaľovanie, parný kúpeľ, alkohol a čierna káva. Pri medikamentóznej liečbe sa podávajú tyreostatiká (betablokátory mónov v štítnej žľaze), väčšina z nich spôsobuje zväčšenie štítnej žľazy, preto sa označujú ako strumigény. V niektorých prípadoch sa podávajú veľké dávky rádioaktívneho jódu, ktorý sa hromadí v štítnej žľaze a vyvoláva miestne ožiarenie. Chirurgická liečba sa uskutočňuje odstránením podstatnej časti štítnej žľazy.

Po chirurgickej liečbe hrozí operovanému niekoľko komplikácií

1. Tyreotoxická kríza: v súčasnosti zriedkavá, chorý je nepokojný, má strach zo smrti, tachykardiu a vysokú teplotu, niekedy je v delíriu. Podáva sa Lugolov roztok.

2. Hematóm v rane: vzniká pri kašli alebo vracaní, sprevádzaný je dusením, krk je zdurený, krv presvitá cez kožu.

3. Tetania a poranenie zvratných nervov: vznikajú po strumektómii z akejkoľvek indikácie.

Rakovina štítnej žľazy – karcinóm tyroidey

Je to najčastejší zhubný nádor endokrinného systému. Karcinóm sa prejavuje uzlami, ktoré rýchlo rastú a metastázujú do lymfatických uzlín, pľúc a kostí. Funkcia štítnej žľazy ja zachovaná.

Medulárny karcinóm je zvláštnym typom rakoviny štítnej žľazy, charakteristické je to, že sa môže vyskytnúť u viacerých členov rodiny. Nadmerná produkcia hormónu kalcitonínu pri tomto ochorení znižuje hladinu vápnika v krvi a tým vzniká tetania.

Karcinóm sa lieči podávaním rádioaktívneho jódu, vonkajším ožiarením alebo chirurgicky.

CHOROBY PRIŠTÍTNYCH TELIESOK

PRIŠTÍTNE TELIESKA

(glandulae parathyroideae) sú štyri malé oválne útvary, uložené na zadnej strane štítnej žľazy. V nich sa produkuje parathormón, ktorý pôsobí na obličky, črevá, kosti a šošovky a zlepšuje priepustnosť buniek pre vápnik a fosfor.

Znížená funkcia prištítnych teliesok – hypoparatyreóza

Je to ochorenie spôsobené nedostatkom parathormónu. Príčinou je chirurgické odstránenie alebo poškodenie časti prištítnych teliesok pri operácii štítnej žľazy. Niekedy je príčina neznáma, predpokladá sa autoimunitná etiológia.
Ochorenie sa prejavuje trofickými zmenami kože, nechtov, vlasov, zubov a zníženou hladinou vápnika v krvi. Následkom hypokalciémie je nervovosvalová dráždivosť, ktorá môže vyústiť do tetanického záchvatu. Pri hypoparatyreóze vzniká katarakta – sivý zákal očnej šošovky.
Pri tetanickom záchvate sa vnútrožilovo podáva kalcium. Chronická hypoparatyreóza sa lieči podávaním reparátov obsahujúcich vitamín D, ktorý má podobné účinky ako parathormón. Dlhodobá aplikácia zvieracieho parathormónu nie je vhodná, pretože sa vytvárajú protilátky a hormón stráca účinnosť.

Zvýšená funkcia prištítnych teliesok – hyperparatyreóza

Porucha je spôsobená zvýšeným výdajom parathormónu, pri primárnej hyperparatyreóze je príčina v prištítnej žľaze, pri sekundárnej hyperparatyreóze je porucha spôsobená iným ochorením.
Hlavným príznakom je hyperkalciémia, čo sa prejavuje hyperkalciemickým syndrómom – chorí majú gastrointestinálne ťažkosti, býva prítomné vracanie, zápcha a chudnutie. Typická je polyúria, vznikajú rôzne psychické zmeny a často aj urolitiáza spôsobená nadmerným vylučovaním vápnika močom. Ďalšou komplikáciou je Recklihghausenova kostná choroba.
Primárna hyperparatyreóza sa lieči chirurgickým odstránením hyperfunkčného adenómu prištítnej žľazy. Pri sekundárnej hyperparatyreóze sa odstraňujú príčiny druhotnej hyperfunkcie prištítnych teliesok.

Streptokoky jsou původci nejrůznějších onemocnění. V dnešní době je známo více než 70 druhů streptokoků širokého spektra různě závažných infekcí. Některé druhy streptokoků se na lidech vyskytují přirozeně a jsou součástí bakteriální flóry kůže a sliznic. Ovšem existují i patologické druhy těchto bakterií.

Nejvýznamnější patologické druhy streptokoků

• Streptokok skupiny A (Streptococcus pyogenes)
• Streptokok skupiny B (Streptococcus agalactiae)
• Pneumokok (Streptococcus pneumoniae)

Kde se kokovité bakterie vyskytují

Jak u mužů, tak u žen se nachází streptokoky v ústech, hrtanu, kůži a respiračním systému. U žen se pak často vyskytují v pochvě a děloze, což může vést k velkým rizikům pro novorozeně. U mužů se streptokoky mohou vyskytovat v močové trubici, moči, horních cestách dýchacích či ve stolici.

Streptokok a jeho příznaky

Streptokok do těla proniká sliznicí nosohltanu. Onemocnění začíná horečkou, bolestí v krku, obtížným polykáním, bolestí svalů nebo i břicha. Až z 20% mohou streptokoky za záněty madlí a angínu. Mohou ale vyvolat i zánět středního ucha, zánět vedlejších nosních dutin, zápal plic, spálu, tzv. pyodermii (hnisavý zánět kůže), revmatickou horečku nebo zánět ledvin.

Jak se patologické kokovité bakterie přenáší

Zdrojem nákazy mohou být jak nemocní lidé, tak i lidé, kteří bacil pouze šíří – tzv. bacilonosiči. Přenos streptokoků je možný např. při líbání či jiných orálně genitálních aktivitách. Asi 3% mužů mají streptokoky v močové trubici, odkud se mohou přenášet orálním sexem do ústní sliznice.

Léčba streptokoků

Streptokok se léčí pomocí antibiotik. Laboratorní kultivace zjistí citlivost na základní typy antibiotik a ty je pak možno předepsat ošetřujícím lékařem. Pro podporu imunitního systému je dobré užívat i bylinné pomocníky jako je echinacea, extrakt z černého bezu nebo rakytníku. V době rekonvalescence se zaměřte na obnovu střevní mikroflóry probiotiky.

ŽLUČNÍK A ŽLUČOVODY V NEBEZPEČÍ

V jednom z výjezdů na Sibiř jsem se ocitla v endemické oblasti opistorchózy. U třetiny vyšetřených pacientů se objevilo toto onemocnění, ale dvacet procent z nich už o tom vědělo. Deset lidí bylo už operováno na akutní cholecystitidu, deseti byla zjištěna žloutenka, u dvou byla rakovina žlučníku. A teprve po vyjmutí žlučníku byla diagnóza opravena na opistorchózu jater a žlučovodů. Tyto případy mne přiměly napsat něco o opistorchóze. V učebnici Medicínské mikrobiologie jsem našla otázku pro studenty : ,, Jaký parazit je schopen vyvolat cholangiokarcinom žlučovodů ?“ Odpověď : Opisthorchis.

Jak vypadá pacient s opistorchózou? Stěžuje si na silné bolesti v podžeberní oblasti. Má časté bolesti hlavy a závratě. Někdy s krátkodobou ztrátou vědomí. Nevolnosti, křeče, hubnutí, únava. Játra jsou zvětšena, bolí. Při sledování dvanácterníku při všech testech zvýšené leukocyty a změněné buňky epitelu /ve slizniční vrstvě jsou paraziti/. Žlučník zvětšený, silně bolestivý. Dál sledujte pozorně. Na ultrazvuku se ukáže, že kameny v něm nejsou, ale přesto je žlučník zvětšený, jeho stěny jsou nerovnoměrně ztluštělé. Játra zvětšená, tkáň nesourodá. Analýza stolice na vajíčka motolic je NEGATIVNÍ. Je to často dáno tím, že motolice ucpou žlučovody a vajíčka se pak nedostanou se stolicí ven.

Závěr – nádor na žlučníku. A vy jste jistě už pochopili, že takovému pacientu zbývá jediná cesta – k onkologovi. A dál známé schéma : operace, ozařování, chemoterapie. Jak si umíte představit, stav pacientů v akutní fázi je kritický : bolesti,zánět,obstrukční žloutenka, takže se snaží dostat se co nejrychleji na operační stůl. Není moc času na odpovídající diagnostiku. Pojďme se podívat na tohoto zákeřného parazita :

OPISTHORCHIS – ruský lidový název DVOJÚSTKA

Opistorchóza – onemocnění, vyvolané motolicí Opisthorchis

Existují tři druhy :

1. Opisthorchis sinensis
2. Opisthorchis viverrini
3. Opisthorchis felineus /pozn.překl./

Motolice byla objevena v r. 1891 patologem K.H. Vinogradovem, při pitvě jater, a ten ji nazval dvojústkou sibiřskou. V dalších letech bylo zjištěno, že Opisthorchis se vyskytuje zejména v povodí řek Ob a Irytyš, v Západosibiřské a Kazachstánské oblasti. Setkáme se s ní i v povodí Kamy, Dněpru, Jižního Bugu, Volhy, Donu, Němenu. Další druhy těchto motolic se vyskytují v Thajsku, Indii, Číně a Japonsku.

Opisthorchis

je červ s délkou od 4mm do 13 mm, o průměru 1-4 mm, s plochým tělem, které se kónicky zužuje k oběma koncům. Opisthorchis je hermafrodit. Má dvě přísavky, proto mu Vinogradov dal jméno dvojústka. První je ústní, druhá břišní. Semeníky jsou uloženy v zadní části těla,

vepředu jsou vaječníky. Děloha zaujímá většinu prostoru těla mezi vaječníkem a břišní přísavkou. Vajíčka jsou nepatrná – 0,011 – 0,023 mm, mají víčko na jenom konci a malý trn na druhém. Opisthorchis parazitují zejména v jaterních žlučovodech, žlučníku a žlučových vývodech do dvanácterníku, ve dvanácterníku samotném a ve slinivce břišní. Hostitelé jsou kromě člověka i psi,kočky, lišky, soboli, lisice, pesci, a další šelmy. Opisthorchis prochází složitým vývojem :

Vajíčko-miracidium-sporocysta-redia-cerkarie-dospělec.Poté, co se vajíčko s výkaly dostane ven, vyvíjí se v něm larva, pokrytá řasinkami /miracidium/. Pro další úspěšný vývoj se musí vajíčko dostat do vody, například spláchnuté deštěm, a tam se dostane do těla určitého druhu plže. V těle plže se z vajíček líhne miracidium a prochází několika stádii vývoje. Poslední stadium- cerkárie- vypadá jako rybička s ocáskem. Toto období v těle plže trvá zhruba dva měsíce. Po této době se larva dostává opět do vody, kde aktivně napadá těla kaprovitých ryb. Během 24 hodin se z cerkárií stávají metacerkárie, které žijí převážně v podkožní vrstvě a ve svalovině ryb. Za šest týdnů jsou zralé.Rybu se zacystovanou larvou pozře definitivní hostitel. Larva vylézá z obalů v tenkém střevě a usazuje se v játrech, žlučníku, žlučovodech , nebo ve slinivce břišní. V těle člověka i domácích zvířat /například koček/ může motolice žít deset až dvacet let. Vedoucí roli v rozšiřování Opisthorchis felineus mají lidé, a kočky, které sežraly nakaženou rybu. Děti nejsou tolik promořené motolicemi jako dospělí, protože méně jedí solené, nakládané nebo uzené ryby- tedy takové, které neprošly tepelnou úpravou. V mechanismu rozšiřování nákazy hrají roli vodní zdroje, kam se dostaly nečištěné fekálie, buď z chat, nebo splavením výkalů deštěm , z parníků a lodí, atd.

CO BOLÍ PŘI OPISTORCHÓZE :

Z počátku onemocnění nastupují alergické symptomy jako reakce organismu na produkty metabolismu parazitů. Spojením mechanického poškození a toxického působení parazitů se můžeme setkat s narušením sekretorické a motorické funkce žaludku, žlučníku, žlučovodů, jater, slinivky břišní a dalších orgánů. Je narušen odtok žluči. Motolice naruší celistvost epitelu stěn žlučníku a žlučovodů, vniknou do stěn těchto orgánů a způsobí jejich ztluštění, což se pak jeví jako adenomatózní /nádorové/ změny. To vedlo některé vědce k názoru, že nákazu motolicemi je třeba považovat za předrakovinové onemocnění. N.N. Plotnikov po analýze obrovského množství případů dospěl k závěru, že sice i dlouhodobá infekce motolicemi vyvolá některé symptomy, které vypadají jako prekarcinomy, ale málokdy vede pak ke skutečné rakovině, pokud současně nejsou splněny další podmínky v organismu, jako

závažné snížení imunitního systému. Toxické zatížení organismu vyvolává bolesti hlavy, únavu, depresi, a další symptomy, charakteristické pro snížení imunity. Pokud nákaza trvá delší dobu, symptomy jsou svázány se ztíženým odtokem žluči : bolesti, nevolnost, křeče, tlaky v zažívacím systému, zvláště po jídle. Když je napaden pankreas, pacient trpí nevolností, se stolicí odchází nestrávené zbytky potravy a stolice je řídká a pěnivá. U nemocných, kteří žijí v endemické oblasti, má onemocnění chronický průběh a dva charakteristické syndromy : cholecystopatie a gastroduodenopatie. U nově příchozích má onemocnění akutní průběh s ostrými bolestmi, s alergickou fází a s napadením plic, jater, žaludku a slinivky. Plotnikov,N.N. ,, Klinika a léčení opistorchóz v ranné fázi“.

Klinická diagnostika opistorchózy je ztížená. Stanovení diagnózy napomáhá epidemiologická anamnéza : pobyt v endemické oblasti, konzumace syrových ryb. Přesnou diagnózu je možné stanovit až po pěti až šesti týdnech od nákazy. Ale NE Z ANALÝZY STOLICE, ale duodenální sondáží. A to ještě jen za podmínek, že motolice už nakladla vejce. Efektivnost VTR diagnostiky je poměrně vysoká , protože je schopna zjistit, které orgány jsou napadeny, i stupeň napadení.

Dále můžeme průběžně sledovat a kontrolovat výsledky rezonanční léčby,

kterou doplňujeme praziquantelem a mebendazolem. Léčba je dlouhodobá, individuální, a vyžaduje opakování.

Abychom toto onemocnění vymýtili, potřebujeme včasnou diagnostiku a moderní léčebné postupy. V našem Centru máme zkušenosti s novým aparátem ,,IMEDIS“, díky kterému dosahujeme velmi dobrých klinických výsledků : vyléčení za 4 – 5 terapií. Na mou prosbu profesor Gotovskij zprovoznil nový léčebný aparát, pomocí kterého hubíme plísně a helminty, včetně opistorchóz. Je nezbytné zmínit se o tom, že nákaza může probíhat s onkologickou symptomatickou, proto naléhavě doporučuji při všech podezřeních na rakovinu jaterně-žlučového systému a slinivky nechat se pečlivě vyšetřit na opistorchózu. Při pozitivním nálezu VTR diagnostikou doporučuji provést kontrolní duodenální test na přítomnost vajec nebo dospělců . V jakémkoliv stadiu nemoci, při podezření na onkologický proces v játrech, žlučníku, žlučovodech nebo slinivce, vždy se snažím nejprve vyloučit toto onemocnění, abych co nejdříve odhalila vyvolavatele symptomů.

Ozereckovskaja, N.N., Korzin,V.V.:,,Některé speciality kliniky při chronické opistorchóze.“

SCHISTOSOMY- OBYVATELÉ CÉV

V mé lékařské praxi se objevilo několik pacientů s diagnózou hemangiom jater.Jde o cévní nádorové onemocnění, obvykle o rozměrech od 10 do 20 cm. Byla jim navržena operace s cílem odstranit tento útvar. Tehdy jsem byla tak smělá, že jsem s nimi prováděla celkovou očistu organismu. K mému i jejich překvapení po provedených procedurách se začaly hemangiomy zmenšovat, a když měli kolem pěti centimetrů a méně, zmizely úplně.Také u pacientů s polypy v močovém měchýři se značně zlepšil po očišťovacích kůrách stav sliznice močového měchýře, a při cystoskopii se nacházely už jen ojedinělé polypy. Mně byly samozřejmě příjemné tyto zcela evidentní pokroky, ale tehdy jsem ještě neměla možnost pochopit příčinu takových regresí. Potom se objevila metoda VTR, kterou můžeme odhalit nejen který druh parazita se nachází v daném orgánu, ale dokonce i jeho vývojová stadia. Tak se objevila možnost odhalit původce, který způsobuje varikózní rozšíření jaterních žil, zažívacích orgánů, trachey,bronchů a střev. Kdo vyvolává nádory na játrech, slezině a v dalších orgánech, kdo vytváří polypy v močovém měchýři, cysty v ledvinách a vaječnících.

Klinická praxe:

Obrací se na nás pacient, 57 let, vystrašený na smrt, připravený zemřít, který sám sobě vystavil diagnózu – rakovina jater. Při ultrazvukovém vyšetření se u něj odhalil nádor na játrech, charakteru hemangiom. Na VTR diagnostice zjištěno napadení jater, varikózní rozšíření žíly, která je vyplněna vajíčky parazita Schistosoma haematobium.Pacient v žádném případě nechtěl věřit tak jednoduchému vysvětlení a obrátil se na onkologickou kliniku.

Tam byly provedeny doplňující testy, na základě kterých bylo pacientovi sděleno, že se nejedná o nádor, ale o hemangiom jater. Když se jich zeptal, zda to nemohou být Schistosomy, jen pokrčili rameny. Vrátil se k nám a my jsme spolu s ním provedli očišťující kůry. Uplynuly dva roky a pacient je živ a zdráv.

Klinická praxe :

Další příklad z praxe : pacient, 62 let, se stížnostmi na časté močení a bolesti v oblasti příčného tračníku. Na ultrazvuku byla zjištěna cysta na močovodu a na předstojné žláze.Byla navržena operace cysty na močovodu. Na VTR diagnostice zjištěna nákaza Schistosomou haematobium, která napadla prostatu, močový měchýř, žilní pleteně kolem předstojné žlázy a žilní pleteně kolem močovodu. Doporučena speciální antihelmintika a očišťující kůry. ,,Nádory“ na močovodu a předstojné žláze zmizely, pokračujeme s odstraňováním schistosom z močového měchýře.

Klinická praxe :

Pacient, 53 let, obrátil se na nás se stížnostmi na časté močení, pálení a bolesti při močení. Měl zarudlé okolí pohlavních orgánů, s čímž si dělal starosti dvacet let. Lékaři a léčitelé nepomohli. Zkoušel držet krátké hladovky, očišťoval organismus, ale tyto techniky ulevily vždy jen na chvíli. Pokaždé se potíže za čas vrátily a sužovaly ho dál. Diagnostika VTR ukázala, že je napaden Schistosomou haematobium, nalezena stadia vajíček i dospělců v párech. Infekce zasáhla močový měchýř, , prostatu, žilní pleteně pohlavních orgánů,močovodu, přímého tračníku a konečníku.

V močovém měchýři se ukázaly ojedinělé polypy.

Dostal antihelmintika a už za dva týdny hlásil citelné zlepšení. Jak šel čas, začalo nám být jasné, že SAMOTNÉ OČIŠŤOVÁNÍ ORGANISMU NESTAČÍ !

/Tuto větu by bylo dobré dát do zlatého rámečku, pozn. překl./ Očišťování organismu a léčebné hladovky měly vliv na symptomy, které provázely nákazu helminty, ne však na helminty samotné. NEMOHOU VYLÉČIT ČLOVÉKA ZCELA.

Očišťující techniky vedly k posílení imunitního systému, který sám začal vyhánět hlísty z organismu, ale vždy jich zůstala nějaká část v těle a znovu přivedla tkáně do patologického stavu. Proto jen díky VTR diagnostice jsme byli schopni zkontrolovat, ve kterých orgánech hlísti přežívají, a jen KOMPLEXNÍMI postupy /včetně antihelmintik/, jsme byli schopni dosáhnout dobrých výsledků.

Je jedným z pôvodcov rakoviny krčka maternice, i obyčajných bradavíc na rukách či nohách. V poslednom čase sa medializuje najmä kvôli kampani na novú očkovaciu látku proti HPV. Bude naozaj účinná?

Tento druh vírusu – v skratke HPV, má schopnosť vyvolať tvorbu nádorov a mechanizmus, akým vyvolávajú premenu normálnej bunky na nádorovú, je dnes jedným z najprebádanejších. Možno aj z tohto dôvodu, že papillomavírusy spolu v vírusmi hepatitídy B a C, vírusom Epsteina-Barrovej a ľudským T-lymfotropným vírusom I a II sú príčinou z 15 až 20% všetkých nádorových ochorení u ľudí. Genitálne bradavice sa v histórii označovali ako condylom – okrúhle zdurenie. V súčasnosti je v celosvetovom meradle najčastejším vírusovým sexuálne prenosným ochorením.

Papillomavírusy delíme podľa ich onkogenného potenciálu na nízko (LR) a vysoko (HR) rizikové typy. U ľudí vyvolávajú tvorbu papillómov a zhubných nádorov – karcinómov.

HPV infikuje výhradne bunky bazálnej vrstvy epitelu, i keď sa viažu aj na iné bunky. Predpokladá sa, že sa vírus k bunkám bazálneho epitelu dostane cez mikroskopické poranenia alebo priamym kontaktom.

HPV VO FORME BRADAVÍC
V súčasnosti je charakterizovaných 86 typov HPV a potencionálne viac ako 130. Ľudské papillomavírusy vyvolávajú nielen úporné, ale aj veľmi zákerné ochorenia. HPV vyvolávajú nezhubné nádory, z ktorých sú najčastejšie bradavice na rukách a nohách (verucca plana, verucca plantaris, verucca vulgaris) a condylomata accuminata, ktoré sa najčastejšie nachádzajú na vonkajších genitáliách, pošve, maternici, krčku maternice, na penise, v análnej oblasti, ale tiež v hrtane – najčastejšie na hrtanovej príklopke a na hlasivkách, kde sú najčastejšou príčinou ochorenia – rekurentnej laryngeálnej papillomatózy.

Kožný typ HPV je veľmi rozšírený. Túto formu má skoro každý človek, ktorému sa na pokožke tela vytvorili bradavice. Väčšinou sa nachádzajú na končatinách – ktoré sa najčastejšie dostávajú do styku s vonkajším prostredím a cudzím epitelom. Kožné typy HPV sa teda získavajú cestou nesexuálnou – stačí, ak nemáte v poriadku protivírusovú imunitu a podáte si ruku s človekom, ktorý má na rukách bradavice, či chytíte do rúk kontaminované predmety. Často dochádza aj k infikovaniu, ak si obujete topánky po človeku, ktorý má bradavice, prípadne ich podobnou formou získate na plavárni, keď stúpite nohou na miesto, kde predtým stál človek s nohami plnými bradavíc. Časté sú však aj prípady, keď jedinec bradavicami trpí, bez toho aby sa nakazil od okolia, jednoducho ich má zdedené – to znamená, že ich získal od svojej matky ako latentnú záťaž. Kožné typy HPV väčšinou nevyvolávajú rakovinotvorné zmeny v organizme.

GENITÁLNY TYP HPV
Genitálny typy HPV sa prenášajú pri sexuálnom styku. U detí dochádza tiež k prenosu HPV z matky v priebehu pôrodu, či pri ošetrovaní novorodenca.
Séroepidemiologické štúdie ukazujú, že viac ako 50% sexuálne aktívnej populácie je v priebehu svojho života infikované HPV, a to vo vekovej skupine najmä do 35 rokov. Pri detekcii DNA až 30% mladých žien vo veku do 35 rokov je infikovaných HPV. Vo vekovej skupine nad 35 rokov je HPV pozitívnych žien oveľa menej a klesá až na 3% v závislosti od veku. U mužov je výskyt i percento rovnaké.

Nanešťastie, väčšina HPV infekcií je bezpríznaková. Len v mizivom percente sú klinické prejavy. Súvisí to predovšetkým s tým, že imunologicky zdraví jedinci sú schopní vírus zo svojho organizmu odstrániť – respektíve eliminovať voľnú HPV záťaž. Účinnosť eliminácie vírusovej záťaže z organizmu súvisí s vekom daného jedinca. U mladších žien bolo zistené, že k prechodnej infekcii dochádza v 80%. S pribúdajúcim vekom rastie však i pravdepodobnosť, že sa vírus v organizme udrží a prežívanie vírusu – obzvlášť u vysoko rizikových – sa výrazne zvyšuje riziko na vznik ochorenia.
Dnes je už zrejmé, že niektoré typy vírusov zvyšujú riziko vývoja ochorení do závažnejších foriem, a to v súvislosti s genetickými dispozíciami daného jedinca.

RAKOVINA KRČKA MATERNICE A PREVENCIA
Rakovina krčka maternice je celosvetovo druhý najčastejší nádor žien s vysokou úmrtnosťou. V SR na ňu zomrie ročne asi 120 žien, celkový výskyt je 17 až 20 prípadov a úmrtnosť štyri až päť na 100 tisíc žien. Tie by nemuseli ochorieť, keby u nich zavčasu zistili predrakovinové štádiá a liečili ich.

Jedinou účinnou prevenciou do dnešných čias bol ster z krčka maternice u gynekológa. Vo veľmi včasných štádiách sa rakovina teda môže zachytit a diagnostikovať vyšetrením buniek odobraných z povrchu krčka maternice (cervikálny ster). Po pozitívnych výsledkoch na HPV je dotyčná žena aj naďalej sledovaná, nanajvýš je jej poskytovaná imunostimulačná liečba, v horších štádiách sa pristupuje k invazívnym riešeniam – pri ktorých sa chirurgicky odoberie postihnuté tkanivo krčka maternice (bližšie v metódach liečby).

Novú možnosť prevencie poskytuje vakcína, ktorá zabráni najčastejším a najrizikovejším HPV infekciám. Očkovať by sa mala populácia dievčat aj chlapcov pred začiatkom pohlavného života. (vakcínu je dostať aj u nás na Slovensku). Treba však upozorniť, že ak už jedinec je infikovaný vírusom HPV, vakcína mu vírus HPV z organizmu neodstráni.

Predchádzať možno tejto infekcii HPV aj zotrvávaním v monogamnom vzťahu s neinfikovaným partnerom alebo obmedzením sexuálnych partnerov či používaním kondómov. Práve odolnosť voči vírusu HPV je predmetom bádania vedcov v uplynulých 20. rokoch.

Prečo sa u niektorých jedincov prejaví ochorenie spôsobené HPV či nie, je dané u každého jedinca aj stavom jeho imunity i celkového stavu organizmu. Prítomnosť vysoko rizikových papillomavírusov a prejavenie ich prítomnosti vo forme ochorenia môžu teda spustiť aj vedľajšie faktory – z nich je samozrejme na prvom mieste výrazné zníženie celkovej imunity, fajčenie, sexuálna promiskuita a trvalé stresujúce faktory v podobe nesprávneho životného štýlu.

Liečba rakoviny krčka maternice závisí od štádia, v ktorom sa diagnostikovala. Zatiaľ v rámci klasickej medicíny neexistuje antivirotická liečba proti infekcii HPV. Preto sú všetky pozitívne prípady HPV naďalej sledované.

Chirurgické odstránenie časti krčka maternice (konizácia) – postihnutého tkaniva, býva najčastejšia v skorých štádiách – no veľmi častá u mladých žien, ktoré ešte nerodili. Netreba pripomínať, že odstránenie väčšej časti krčka maternice negatívne vplýva na donosenie plodu v prípade tehotenstva. V horších prípadoch – je treba pristúpiť až k odstráneniu celej maternice (hysterektómii). Následne je potrebná rádioterapia, prípadne chemoterapia, najmä keď rakovina prechádza už do vyšších štádií a metastázovala.

Predstavte si svet, v ktorom parazity ovládajú mysle svojich hostiteľov a tým ich vedú do záhuby. Svet, kde parazity poháňajú evolúciu a sú majstrami chemického maskovania vždy o krok vpred pred imunitným systémom hostiteľa.

Veľa predstavivosti vám netreba – týmto svetom je naša Zem. Tento článok bude najmä o schopnosti niektorých parazitov meniť správanie (prípadne výzor) svojho hostiteľa vo svoj vlastný prospech.

Neviem ako vy, ale ja si pod slovom parazit v prvom momente vybavím červíka, ktorý nejako vlezie do tela väčšieho zvieraťa, zvnútra ho celé vyžerie a tým ho zabije. Ale to je skôr popis parazitoida, čiže organizmu, ktorý zvyčajne nakladie vajíčka do tela hostiteľa a larvy vyliahnuté z vajíčok ho zabijú (pretože musia niečo žrať). Ak ste videli film Votrelec, tak práve tam sú parazitoidy. Oproti tomu sú parazity trochu rafinovanejšie. Svojho hostiteľa nezabíjajú, respektíve až potom, ako sa úspešne rozmnožia ako napríklad v prípade prvoka spôsobujúceho maláriu (nerobia to naschvál – aj pre neho by bolo lepšie, keby hostiteľ žil dlhšie a tým pádom dlhšie pomáhal pri ich rozmnožovaní a šírení). Parazity totiž k životu potrebujú hostiteľa, ktorému berú živiny potrebné na to, aby prežili. A tým hostiteľovi viac či menej škodia.

Veľa parazitov dokonca potrebuje viac hostiteľov. Zjednodušene povedané – larva potrebuje jedného hostiteľa a dospelý, rozmnožujúci sa parazit, druhého. Ďalšie sa zas „omylom“ dostávajú do iných hostiteľov (kde sa môžu rozmnožovať len nepohlavne) ako sú tí ich hlavní, kde sa rozmnožujú pohlavne. A všetko nasvedčuje tomu, že niektoré parazity sú schopné ovplyvňovať svojich hostiteľov a najmä ich správanie tak, aby si zvýšili šancu dostať sa do cieľového hostiteľa (čiže toho, v ktorom sa môžu pohlavne rozmnožovať). Väčšinou im ide o to, aby cieľový hostiteľ zožral prechodného hostiteľa. Odborne sa takýto vplyv parazita nazýva manipulačná hypotéza a bude vysvetlená na nasledujúcich troch príkladoch. Nie je ešte presne zistený mechanizmus týchto „zmien osobnosti“, výsledky však jednoznačne poukazujú na to, že takéto zmeny existujú. Niektoré sú síce len vedľajším produktom prítomnosti parazita, ale nájdu sa aj také (a sú pomerne významné), ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkami cieľavedomého ovplyvňovania. Vo väčšine prípadov ide o zmeny vo vylučovaní rôznych chemických látok v mozgu, ktoré vplývajú na to, ako organizmus zachová v určitej situácii.
Je skoré ráno, pastier vyháňa ovce na pašu. Na tráve sa v prvých ranných lúčoch zrkadlia kvapky rosy. Pri pozornom pohľade je však na vrcholkoch tráv vidieť aj čosi iné – mravce, ktoré sú na nej zachytené svojimi hryzadlami, nečinne čakajúce na istú smrť v útrobách prežúvavca. Čo zapríčinilo, že sa tieto mravce dobrovoľne rozhodli ukončiť svoj život? Ako iste tušíte, nekonajú tak z vlastnej vôle, ale pod vplyvom parazita. V tomto prípade ide o motolicu kopijnatú (Dicrocoelium dendriticum).
Cieľovým hostiteľom tejto motolice je pasúci sa dobytok – krava či ovca. Žije v ich žlčovode a tam sa aj pohlavne rozmnožuje, pričom vajíčka putujú so žlčou do tenkého čreva a tak sú z tela vylúčené prirodzenou cestou. U prežúvavcov sa prítomnosť motolice veľmi neprejavuje, iba v prípade masívnej nákazy môže zapríčiniť cirhózu pečene a v najhoršom prípade až smrť. Kravské (či iné) výkaly sú potravou pre niektoré suchozemské slimáky, ktoré takto nič netušiac zožerú aj vajíčka s larvami nazývanými v prípade ploskavcov, kam patria aj motolice, miracídiá. Tie sa v čreve uvoľňujú z vajíčkových obalov a putujú do hepatopankreasu (tráviaca žľaza u mäkkýšov, má funkciu našej pečene a podžalúdkovej žľazy), kde sa vyvinú na ďalšie larválne štádium ploskavcov – cerkárie. Z jednej larvy vzniká asi 50 klonov cerkárií (všetky majú rovnakú genetickú informáciu). Slimák vylučuje obalené cerkárie spolu so slizom všade tam, kadiaľ chodí. Životný cyklus motolice môže ďalej pokračovať, pretože slimačím slizom sa živia mravce. V mravcovi sa cerkárie menia na metacerkárie, takmer všetky sa opuzdria v stene brušnej dutiny a bez nejakej významnej aktivity čakajú. Čakajú na to, kým sa nedostanú do svojho konečného hostiteľa (krava, ovca).

Cyklus hostiteľov motolice: slimák, mravec a ovca

Ale nie všetky metacerkárie nečinne čakajú. Jedna alebo dve namiesto opúzdrenia v brušnej dutine zvyčajne vlezú do podpažerákového nervového ganglia mravca a preprogramujú jeho správanie vo svoj vlastný prospech. To je totiž kľúčový okamih životného cyklu motolice. Ovce ani kravy sa neživia mravcami ani žiadnymi ich výlučkami a jediná šanca, ako motolica dosiahne svoj cieľ, je, že daný prežúvavec zožerie mravca spolu s trávou. Preto sa motolica snaží zvýšiť pravdepodobnosť, aby niekto mravca spolu s trávou zožral.
Pod vplyvom parazita sa mravec správa naozaj nezvyčajne – počas chladnejších častí dňa, čiže ráno a večer, sa šplhá na končeky tráv, tam sa do nich zahryzne a kvôli stiahnutiu svalov nemôže pustiť. Takže len čaká, kým sa nestane potravou pre konečného hostiteľa motolice. Keď sa oteplí (a medzitým ho nič nezožralo), skrýva sa pred slnkom v tieni (pretože na slnku by zdochol) a večer zas lezie na vrcholky trávy. Nervové ganglium, kde sa usadí jedna z metacerkárií, riadi pohyby končatín a hryzadiel, čiže práve to, čo parazit v tomto prípade potrebuje ovplyvniť. A keď mravca konečne niekto zožerie, metacerkárie sa uvoľnia z obalov a cez stenu tráviacej trubice nič netušiaceho prežúvavca preniknú do jeho žlčovodu a cyklus pokračuje.

A ako je to u ľudí – alebo pozor na prefíkanú toxoplazmu…?
Viete, kto manipuluje so ženami tak, že sú spoločenskejšie, a s chlapmi tak, že sú menej dôverčiví? Jej meno je toxoplazma (Toxoplasma gondii) a je to prvok. Žije v tretine z nás, vo Francúzsku ju má viac ako polovica obyvateľstva a v niektorých afrických krajinách dokonca viac ako 90 %. Jej cieľovým hostiteľom sú mačkovité šelmy (domáce a divé mačky, tigre, levy atď.), v ktorých sa pohlavne rozmnožuje a vajíčka sú vylučované tráviacou sústavou do vonkajšieho prostredia. Ideálne je, keď sa zárodkami toxoplazmy nakazí potkan alebo iný hlodavec, pretože tieto zvieratá sú prirodzenou potravou mačiek a ich príbuzných, a preto parazitovi stačí zmanipulovať nič netušiaceho hlodavca tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že ho niekto zje. Je tu však jeden problém – prostredníctvom výkalov s vajíčkami sa často nakazí aj iný cicavec vrátane človeka a takýto hostiteľ (napríklad v prípade spomínaného človeka) býva slepým koncom životného cyklu toxoplazmy. V našich krajinách sa totiž často nestáva, že by sa človek stal obeťou okoloidúceho tigra či leva.

Toxoplazma však nie je natoľko prefíkaná, že by dokázala rozlíšiť, v akom zvierati je a na základe toho by menila jeho správanie, napríklad by prinútila človeka, aby odcestoval do Afriky a tam sa nechal niekým zjesť. Je naučená na jeden program – ovplyvniť hostiteľa tak, aby sa zvýšila šanca, že ho zožerie mačka. A to tým spôsobom, že zmenšuje ich strach z neznámeho a zvyšuje aktivitu a reakčný čas, čiže viac pobehujú po okolí a pomalšie reagujú na podnety. Napríklad, keď uvidia mačku, neskôr začnú utekať preč, a to sa im môže stať osudným. A takto mení správanie nielen hlodavcov, ale všetkých svojich medzihostiteľov vrátane človeka.

Traduje sa, že tehotné ženy s toxoplazmózou (nakazené toxoplazmou) môžu potratiť. Nie je to ale celkom pravda – závisí to od toho, v akom štádiu toxoplazmózy sa tehotná nachádza. S mačacími výkalmi sa do prostredia dostávajú tzv. oocysty, v ktorých sa vyvíjajú sporozoidy (zárodky budúcich toxoplaziem). Tie vo vhodnom prostredí, ako je napríklad vlhká zem a piesok, vydržia až jeden rok. Keď sa medzihostiteľ nakazí sporozoidmi (cez tráviacu sústavu), sporozoidy sa menia na tachyzoidy, prenikajú do krvného obehu a veľmi rýchlo sa nepohlavne množia. Vtedy prebieha akútna fáza toxoplazmózy, ktorá má u ľudí prejavy ako mierna chrípka a netrvá dlho, takže človek si to ani nevšimne. Jediný problém môže nastať u tehotných žien, kedy toxoplazmy preniknú do krvi plodu a môže to viesť až k jeho smrti. Po krátkom čase od nákazy sa tachyzoidy menia na bradyzoidy, ktoré tvoria v svaloch a mozgu tkanivové cysty, pre trvávajú tu celý život a zatiaľ sa nevie o nijakom spôsobe, ako by sa dali pomocou liekov odstrániť. Kto sa raz nakazí, zostane nakazený do konca života. To je latentná fáza, kedy sú cysty navonok neaktívne a nepôsobia na medzihostiteľa. Ak mačkovitá šelma zožerie zviera s takýmito cystami, cyklus sa uzavrie a toxoplazma sa v stene tráviacej sústavy pohlavne rozmnoží.

Ako sa môžeme nakaziť?
Spôsobov je viac – buď prostredníctvom nedostatočne uvareného či upečeného mäsa s cystami alebo z mačacích výkalov. Nikto z nás síce úmyselne nejedáva mačací trus, ale môžeme ho skonzumovať bez toho, aby sme o tom vedeli. Zárodky sa môžu nachádzať na neumytej zelenine a ovocí (na takom, ktoré príde do kontaktu s pôdou), v pôde a piesku. Preto po práci s pôdou si treba poriadne umyť ruky a na pieskovisku treba dohliadnuť na malé deti, ktoré si rady dávajú špinavé ruky do úst. Môžete si ale povedať, že keď vlastne toxoplazma neškodí, nemusíme mať obavy, keď sa ňou nakazíme. A ženy by sa ňou mali nakaziť čím skôr, aby si ich toxoplazma nevyhliadla počas tehotenstva. Nie je to ale úplne tak. Toxoplazma síce navonok vyzerá neškodne a ľudia, ktorí sú ňou nakazení, nemajú žiadne problémy, ale už len predstava, že v mojom mozgu možno žije nejaké „zvieratko“ sa mi ani trochu nepáči, a to nie je ani zďaleka všetko.

U ľudí (aj u ostatných medzihostiteľov) toxoplazma spomaľu je ich reakčný čas. Človeka síce nezožerie jeho domáci mačací miláčik, ale môže ho zraziť auto. Nakazení toxoplazmou majú 2,6-krát väčšie riziko, že sa stanú účastníkmi dopravnej nehody, u čerstvo nakazených toto riziko stúpa 3,5-násobne. Takto má toxoplazma na svedomí pomerne veľa úmrtí – z prvokov je na druhom mieste po plazmódiu, ktoré spôsobuje maláriu a zabíja 1 až 3 milióny ľudí ročne. Zaujímavé je, že väčšina ďalších zmien (konkrétne zmien v charaktere osobnosti) je opačných u žien a u mužov. Tieto zmeny sú malé, ale dostatočne veľké na to, aby bol pozorovaný rozdiel. Ženy sa stávajú spoločenskejšie, otvorenejšie, srdečnejšie, dôverčivejšie, bezstarostnejšie a poriadkumilovnejšie. Muži sú naopak introvertnejší, podozrievavejší, žiarlivejší a majú väčšie problémy s dodržiavaním pravidiel a spoločenských noriem. Ale na ženy pôsobia v priemere dominantnejšie a mužnejšie.

Zistilo sa, že toxoplazma určite nejakým spôsobom vplýva na nervovú sústavu človeka. Môže to byť napríklad tak, že cysty v mozgu vytvárajú lokálne zápaly a tie podnecujú zvýšené vylučovanie interleukínov, pričom jeden z nich zapríčiňuje vylučovanie dopamínu. Dopamín je chemická látka prirodzene vznikajúca v mozgu. Slúži na mnoho vecí – má význam pri motorických funkciách mozgu (na pohyb), pri spracovávaní informácií, keď sa človek učí, spája sa s príjemnými pocitmi a motiváciou. Predpokladá sa, že zmeny v hladinách dopamínu pôsobia zmeny v správaní človeka, ale ešte sa presne nevie ako. Väčšia mužnosť a dominancia u nakazených mužov je spôsobená vyššou hladinou steroidných hormónov, najmä testosterónu. Ale nie je isté, či toxoplazma pôsobí na zmeny hladiny testosterónu alebo človek s vyššou hladinou testosterónu je citlivejší na nákazu toxoplazmou. Je totiž známe, že testosterón oslabuje imunitný systém, čiže schopnosť organizmu odolávať votrelcom zvonku.

To, čo ste sa dočítali v tomto článku, ani zďaleka nie je všetko. Niektoré parazity napríklad dokážu zmeniť pohlavie zárodku vo vajíčku, v ktorom parazitujú, alebo zapríčiniť, že nakazení a nenakazení jedinci sa medzi sebou nemôžu rozmnožovať. Určite majú aj mnoho ďalších schopností, ktoré ešte len čakajú na svoje objavenie.

PLESNE – ZÁHADNÍ PÔVODCOVIA CHORÔB

Poznáte to? Ráno vstávate ako dolámaní, ste ustavične malátni, neviete sa koncentrovať na prácu. Trpíte nadváhou, záchvatmi hladu s pocitmi slabosti a triašky a nech robíte čokoľvek, diéty, cvičenie – všetko je márne. Príčina môže byť v plesňovej infekcii

ROZMANITÉ PRÍZNAKY
Prítomnosť plesňovej infekcie v tele sa dá sa len veľmi ťažko rozpoznať, pretože jej prejavy bývajú veľmi rozdielne. Jedným z najznámejších príznakov je nafúknuté brucho, časté nadýmanie a hnačka, ktoré sa prejavujú najmä po zjedení sladkostí, škrobovín alebo vypití väčšieho množstva piva či vína. Ďalším z príznakov je dýchavičnosť a problémy so srdcom, napriek lekárskym nálezom v norme, ktoré sa často označujú ako psychosomatická choroba srdca. Črevá sa pri nafukovaní totiž často naplnia plynom do takej miery, že začnú tlačiť na bránicu, pľúca a srdce.

Mnoho ľudí postihnutých plesňovým ochorením nechce o svojich problémoch hovoriť, najmä ak ich sužujú páliace a svrbiace červené vyrážky pri konečníku, ktoré niekedy mokvajú. Aj to sú príznaky enormného rozmnoženia plesní v črevách.
Pleseň je však často prítomná aj v iných častiach tráviaceho ústrojenstva. Prejavuje sa ako biely povlak v ústach a na jazyku, ktorý sa dá veľmi ťažko odstrániť.
Plesne sa usadzujú aj na iných častiach ľudského organizmu, napríklad na pokožke v podobe páliacich šupinkovitých fľakov, medzi prstami na nohách a veľmi často u žien v podobe vaginálnych infekcií a výtokov. Podstata všetkého trápenia a aj prvotná príčina ďalších ložísk plesňových infekcií v tele sa však spravidla nachádza najčastejšie v črevách. Kvasinky sa síce v nepatrnom množstve nachádzajú na koži a v črevách väčšiny ľudí. Plesniam sa darí všade tam, kde je teplo a vlhko, pretože takéto prostredie je pre ne ideálne.
Zdravotné problémy však začnú vyvolávať, keď im iné poruchy v ľudskom organizme umožnia premnožiť sa. Napríklad pri oslabenej imunite či nesprávnej životospráve.

KAŽDÝ ŠTVRTÝ ČLOVEK
Experti odhadujú, že v ľudskom tele sa nachádza asi sto druhov škodlivých plesní, ktoré na ňom parazitujú. „Prisajú“ sa na bunky hostiteľského organizmu a prerastú ich. Odhaduje sa, že približne každý štvrtý človek je dočasne alebo permanentne postihnutý plesňovým ochorením.

Mikrobiológovia plesne rozdeľujú do troch skupín – kvasinky, plesne a dermatofyty. Zástupcovia každej skupiny môžu človeku škodiť a vyvolávať rôzne choroby. Najviac ich spôsobuje kvasinka Candida albicans (biela kvasinka) práve v podobe už spomínaných infekcií tráviaceho traktu, najmä hrubého čreva, močových ciest a pošvy. Lekári ju zvyčajne označujú ako kandidóza.

Popri neškodných druhoch plesní, ako sú napríklad syrové, poznáme patogénne plesne, ktoré produkujú množstvo spór, zodpovedných za infekcie dýchacích ciest. Spóry plesní sa prenášajú vzduchom a najmä u alergikov často vyvolávajú alergické reakcie. Najzákernejšia z nich je tzv. čierna pleseň (Aspergillus niger), ktorá dokáže vyvolať ťažkú pľúcnu infekciu niekedy aj so smrteľnými následkami. Jedným z najznámejších príkladov je „kliatba Tutanchamóna“ – po objavení jeho hrobky v roku 1922 zomrelo na záhadnú pľúcnu chorobu 22 ľudí, ktorí do hrobky vstúpili. Čierna pleseň sa rada usadzuje v rohoch kúpeľní, za skriňami, na vonkajších múroch alebo v pivniciach.

Poslednou skupinou patogénnych plesní sú dermatofyty, ktoré sa usídľujú najmä na ľudskej pokožke a na nechtoch rúk i nôh. Liečba plesňových kožných infekcií je veľmi zdĺhavá a vyžaduje si sústavné ošetrovanie postihnutých miest.

ŠKODLIVÍ PRÍŽIVNÍCI
Vráťme sa však ku patogénnym kvasinkám, pre ktoré je ideálnym miestom ľudské črevo. Prv než človek stihne zužitkovať dôležité živiny, obslúži sa pleseň. Spotrebuje najmä cukor a ľahko stráviteľné sacharidy, ako aj dôležité minerály, napríklad vápnik, ktoré potrebuje pre stavbu svojich buniek. Človek – nedobrovoľný hostiteľ – dostane zo živín len to, čo mu zvýši.
Merania hladiny cukru u ľudí s črevnou plesňovou infekciou dokázali, že im silno kolíše hladina cukru v krvi – presne tie isté zdravotné ťažkosti sa prejavujú u cukrovkárov. Plesne totiž spotrebujú väčšinu sacharidov a človek môže dokonca dostať hypoglykemický šok – triašku, potenie a brnenie v okolí úst, o záchvate hladu ani nehovoriac. Nedostatok cukru vyvoláva žiadostivosť na sladkosti a potraviny s obsahom škrobu. Plesne však nespotrebujú všetko, a práve preto mávajú postihnutí ľudia nadváhu. Tukové vankúše navyše odolávajú každému pokusu o diétu.

Črevná plesňová infekcia sa prejavuje tými istými príznakmi ako cukrovka: narušením energetického metabolizmu dochádza k únave, znižuje sa telesná i duševná výkonnosť človeka.
Ak obranný systém organizmu nie je v pohotovosti, môžu plesne preniknúť krvným riečišťom až do celého tela ku všetkým orgánom a postupne ich poškodzovať. Vylučujú totiž hubové jedy – mykotoxíny, a to najmä vtedy, ak sa im darí a majú dostatok potravy. Jedným z najznámejších mykotoxínov je alfatoxín, ktorý už v nepatrnom množstve môže vyvolať rakovinu pečene. V ľudskom organizme sa plesne môžu nachádzať veľmi dlho, avšak následky ich záškodníckej činnosti sa môžu objaviť až po niekoľkých rokoch.

„JEDOVATÉ“ POTRAVINY
Plesne produkujú nebezpečné mykotoxíny nielen v našom tele, ale nachádzať sa môžu aj v našom okolí, najmä v strave. Takže do tela si plesne a jej jedovaté produkty môžeme dodať najmä nevhodnou stravou. Plesne síce nespôsobujú také prudké otravy ako pozorujeme pri salmonelóze. Keď človek zje potraviny napadnuté plesňou, nemusí spočiatku nič spozorovať. Plesňové jedy na rozdiel od bakteriálnych totiž nepôsobia okamžite, ale pomaly spôsobujú dlhotrvajúce chronické ochorenia. Niektoré plesňové jedy sú pôvodcami rakoviny, niektoré poškodzujú obličky či pečeň. Iné druhy plesňových jedov sa prejavujú ako hormóny a vyvolávajú poruchy plodnosti, krvácanie, edémy. Iné oslabujú srdce či narušujú nervový systém. Niektoré dokonca narušujú celý imunitný systém. Pretože mykotoxíny nevidno, ani nemajú nijakú chuť, stáva sa, že človek sústavne konzumuje „jedovaté“ potraviny bez toho, aby si niečo všimol.

Z toho vyplýva, že ak už máte doma potravinu „načatú“ viditeľnou plesňou, je zrejmé, že sa pleseň a najmä jej jedovaté produkty nachádza v celej potravine. Nepočúvajte preto rady typu „pleseň sa dá odkrojiť“, pretože konzumáciou potraviny takto zbavenej plesne, si ničíte svoje zdravie. Navyše ani tepelnou úpravou takúto potravinu plesňových jedov nezbavíte. Výnimku tvoria iba potraviny, ktoré sa pomocou nejedovatých kmeňov plesní vyrábajú, napríklad plesňové syry.

AKO SA CHRÁNIŤ
Odborníci na výživu často upozorňujú, že naša strava je priveľmi sladká, chudobná na vlákninu, obsahuje priveľa tukov a pôsobí tak zle aj na črevné prostredie. Na plesňové infekcie bývajú náchylnejší ľudia s oslabeným imunitným systémom. Plesňovými infekciami trpia často aj ľudia po antibiotickej liečbe, ktorá síce usmrtila všetky chroboplodné zárodky v tele, ale aj prirodzenú mikroflóru najmä v črevách. Plesne tak nemajú žiadneho adekvátneho protivníka.

Veľmi dôležité preto je udržovať si imunitný systém v kondícii. Dodržiavať správnu životosprávu, jesť veľa ovocia, zeleniny a potravín s obsahom vlákniny, ktoré udržujú naše črevá v dobrom stave. Po liečbe antibiotikami v každom prípade zaraďme do nášho jedálnička najmä väčšie množstvo kyslomliečnych a acidofilných výrobkov s obsahom bifidobaktérií, ktoré sa postarajú o obnovu prirodzenej črevnej flóry. A ak máme pocit, že títo zákerní príživníci predsa len víťazia nad naším organizmom, nebojme sa navštíviť lekára so žiadosťou o vyšetrenie na podozrenie prítomnosti plesní v tráviacom trakte a zahájenie adekvátnej antifungicídnej liečby.
NAJČASTEJŠIE PRÍZNAKY:

• únava, vyčerpanosť, až depresie
• bolesti v kĺboch
• záchvaty hladu s triaškou
• redšie stolice až hnačky, alebo naopak častá zápcha, časté vetry a pocit nafúknutia
• svrbenie a pálenie v okolí konečníka, mokvanie až ekzémy
• malé biele povlaky na postihnutých slizniciach

PREVENTÍVNE OPATRENIA:
Pri premnožení plesní v tráviacom trakte, alebo náchylnosti na kandidózu:

• Obmedzte príjem cukru a potravín obsahujúcich škrob
• Nepite žiaden alkohol, najmä čapované pivo a sudové víno, ktoré môžu byť zdrojom patogénnych kvasiniek
• Vyhýbajte sa potravinám obsahujúcim plesne (syry, huby)
• Okrem živých jogurtov užívajte laktobacil a bifidobaktérie v kapsuliach (dostať ich v lekárni), najmä po liečbe antibiotikami
• Tabletky vitamínu B – biotínu tiež pomáhajú udržiavať kvasinky v neškodných hraniciach.
• Silným prírodným antimykotikom je výťažok z grepových jadier, ktorý dostať v lekárni vo forme kvapiek či tabliet. Pri problémoch s plesňami, ako aj v rámci prevencie je ho vhodné užívať – čistí najmä tráviaci trakt od plesní a zabraňuje tak ich množeniu v črevách.

POTRAVINOVÉ PROTIPLESŇOVÉ DESATORO:

• Ak uvarené jedlo necháme dlho stáť pri izbovej teplote, rýchlo sa v ňom rozmnožujú mikróby. Zvyšky jedla preto rýchlo vychlaďme (nečakajme kým samé vychladnú na sporáku) a prikryté odložme do chladničky.
• Ak nemáme optimálne podmienky na skladovanie zvyškov jedla, radšej ho vyhoďme.
• Obilniny a orechy sa musia skladovať v chlade a suchu. Vo vlhkom a teplom prostredí rýchlo plesnivejú.
• Zeleninu v domácnosti ochránime pred plesňou tak, že nepoškodené kusy zabalíme do vrecúška prepúšťajúceho vzduch a dáme do chladničky. Nikdy ju nedržme v mikroténových sáčkoch, kde najskôr chytí plieseň. Plesne síce pri nižších teplotách nezahynú, ale sa ani nerozmnožujú.
• Nikdy nekupujte na trhu skrojené časti zeleniny! Nemáte istotu, či chýbajúci kus nebol napadnutý práve plesňou.
• Používajme len kvalitnú a nepoškodenú zeleninu. Ak je nahnitá alebo ju cítiť „stuchlinou“, radšej ju vyhoďme.
• Pred použitím treba zeleninu dôkladne umyť, čím zmyjeme kvasinky na jej povrchu.
• Všetky potraviny, ktoré chceme odložiť, zabaľme oddelene. Použime na to plastové nádoby, hrnce s pokrievkou alebo fólie. Tak zabránime prenosu plesne z jedného druhu potravín na iný.
• Čerstvé potraviny, načaté ovocné a zeleninové nápoje, mlieko, otvorené zaváraniny, konzervy a iné polotovary alebo zvyšky jedla by sme ani v dobrých podmienkach nemali skladovať dlho. Už po troch dňoch sa v nich totiž môžu začať množiť neviditeľné plesne!
• Ak máme väčšie množstvo nezjedeného jedla, nedržme ho zbytočne dlho v chladničke, radšej ho zmrazme.